(3727) Maxhell

Pojmenována na paměť Maximiliana Hella (1720-1792), který se proslavil určením sluneční paralaxy z vlastních pozorování přechodu Venuše před Sluncem v roce 1769. V roce 1755 byl jmenován ředitelem císařské observatoře ve Vídni, připravoval a publikoval významnou sérii astronomických efemerid. Jméno navrhli astronomové z Astronomického ústavu v Tatranské Lomnici.

Maximilián Hell, vynikajúci astronóm 18. storočia, sa narodil 15. mája 1720 vo Windschachte (dnešných Štiavnických Baniach) ako syn staviteľa štiavnických teichov Mateja Kornela Hella. Základné vzdelanie nadobudol v rodisku, v štúdiách pokračoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni Po skončení štúdia teológie bol vysvätený za kňaza. Získal titul doktora filozofie. V roku 1755 bol M. Hell menovaný za direktora novej viedenskej univerzitnej hvezdárne. Stal sa cisársko-kráľovským astronómom. Observatórium sa pod jeho vedením stalo centrom prírodovedeckého bádania v habsburgskej monarchii. Hell vykonával pravidelné pozorovania planét, Slnka, Mesiaca a hviezd, prednášal vydával astronomické ročenky a kalendáre. Vysoko sa hodnotí Hellove pozorovanie z roku 1761, keď pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk. Najväčšou udalosťou v živote M. Hella však bola výprava ktorej cieľom bolo pozorovanie prechodu Venuše popred sl. Disk na dánsky ostrov Vardö. Na základe tohto pozorovania určil Hell pomerne presne paralaxu Slnka a taktiež vzdialenosť Zem-Slnko. Po návrate do vlasti pokračoval v pravidelnom vydávaní periodika "Ephemerides" a v spracovávaní a čiastočnom publikovaní pozorovaní z Dánska. V roku 1771 začína v maďarskom Jágir budovať ďalšiu hvezdáreň.

Hell bol členom viacerých vedeckých organizácií, vydal celkove 26 prác (okrem Ephemerides), zomrel 14. apríla 1792. Pochovaný je neďaleko Videne na cintoríne v Maria Enzersdorfe.

Peter Zbončák